Nuž..

Milý môj najmilší denniček, konecne po pätsto rokoch mám na teba čas. Myslím si, že dovod je celkom jasný a síce odkedy som sa zaregistroval na fejsbúku, tak kedy chodím srať a podobné veci vždy napíšem tam, na teba už nejako nezostáva miesto. Samozrejme za ten nejaký posledný čas sa stalo veľmi veľa vecí, napríklad všade sú samé povodne (zachvilku aj mňa doma vytopí jak tak kukam na ten potok, ktory pomaly pošle Dunaj tam ...), naši futbalovi chlapci mali prvý raz v živote štastie, v najlahšej skupine v dejinách (najmä vdaka situácii v polskom a ceskom futbale) im musel pomôcť minimálne taký futbalový boh ako cechom hokejový ( poprípade Kmotríkove dobré vzťahy s neskorumpovateľnými poliakmi), alebo aj napríklad, že som šťastne zbakalároval a môžem si pred svoje krásne meno písať tie dve trápne písmenka, kvôli ktorym som sa asi prvy raz v živote maximálne P-O-S-R-A-L . Naozaj to písanie bakalárky so začiatkom 2 týždne pred odovzdaním a následne magický týždeň prípravy na štátnice na mne zanechali hlbokú stopu. Stopu, z ktorej sa budem spamätávať ešte dosť dlho, len nevem či na to budem mať čas, lebo moje krivé ruky vždy niečo poserú, preto si nikdy nemožem odpočinúť tak ako by som si zaslúžil. Nedoprajú mi ani týždeň ležania v postelke, stále musím kajem tajem behať a to ma veľmi vysiluje, predsa len už mám svoje roky a na fyzickú námahu moje krehké telo nie je zvyknuté.
Ďaľšou vecou, ktorá sa zmenila od mojho posledného príspevku je aj vec, ktorá ma hlboko zasiahla do mojho srdiečka romantického. Černoškovia, susedia moji najmilší mi odišli. Už mám len 3 škaredé a sprosté susedy z druhej strany izby, z ktorých jedna pravidelne trtkáva s tým svojim orangutanom štýlom, akoby som aj ja bol súčasťou.. Je mi z toho silno na grcanie keď si to predstavím, čo tam tí dvaja škaredí ludia robia..tuc tuc tuc tuc youporn môže ísť dopc...ble... keketi im asi kúpim rádio alebo nalepím na dvere odkaz, že mňa to naozaj nezaujíma, ked sa tam mastia do tých ošťaných rán. Ale späť ku opičiakom z Afriky, ktorí ma opustili. Ten malý šimpanz mi asi aj naozaj prirástol k srdcu, sem tam sme spolu aj srandy zažívali, mne osobne sa naozaj najviac páčili chvíle na chodbe, keď som mu ukazoval fuckera a on sa na tom smial jak taký buľko... Ale že sa ani nerozlúčili pred odchodom so svojími najlepšími susedmi, to im naozaj neodpustím. A možno ich urazili moje priateľské poznámky na ich osobu, ktoré tu nebudem zverejnovať, lebo by ma ešte niekto obvinil z podnecovania rasovej nenávisti, čo je samozrejme úplná blbosť, šak predsa cigáň jak černoch... No ale tak či tak situácia je taká jaká je, černoškovia sú pass a mne po nich zostane asik taká spomienka do budúcnosti, že silno zvážim, či budem mat niekedy malé detičky. Momentálne sa už teším len na pokoj, pivo, futbal a podobné veci v mojej postelke.. Minimálne dovtedy, dokedy neprídu skúšky na magistra...Čiže asi tak dva týždne.. YES !