piatok 4. septembra 2009

Cierna skvrna na aj tak peknych prazdninach alebo slovenske zdravotnictvo forever

A tak dajme si taku kratku rekapitulaciu co a ako bolo..
Na zaciatku, ako uz viete z predchadzajuceho prispevku, ma isli rezat v BA. Veru som sa moc netesil, ale fakt som si nemyslel, ze by to mohlo byt az take zle. Samozrejme hned po prichode do nemocnice som zistil co setko som si doma zabudol. Jednou z dost dolezitych veci boli aj slapky. Moja milovana maminka z jednych chybajucich slapiek spravila pomaly koniec sveta a tak som zacal tento nepekny vylet do Ba zvolna nenavidiet uz od prvych minut. Esteze Jolaos bol taky dobry a doniesol mi svoje slapky, lebo podla mojej mamy by ma z tej nemocnice vyhodili..Tak v nemocnici secko islo ako to uz na slovensku chodi, 2 hodiny sme hladali kde co a ako, z jednych dveri nas poslali do druhych z tych do tretich a z tych tretich zase naspet do druhych ale tak šak co, hlavna vec ze vsetko prebehlo uplne v pokoji bez stresu a zbytocnych nervov.ehm.... Potom konecne sa nasiel niekto, kto ma ubytoval ja som zakempil na izbe a ked maminka s tatinkom odchadzali, normalne mi zacalo byt celkom v pohode, lebo uztoho bolo z ich strany dost si myslim na mna. Zvital som sa s prijemnymi spolubyvajucimi, dvoma starymi degesmi co jeden mal na klobase a druhy mi za cely ten cas co som tam stravil vyrozpraval cely svoj zivotny pribeh a nielen jeho ale aj jeho dvoch synov. Fakt sa cudujem, ako moze byt zo mna taky tolerantny clovek, lebo fakt mi islo z neho hlavu ujebat, ale aj tak som mu prikyvoval a s obdivom mu daval za pravdu, aky ma spokojny zivot, akych ma uzasnych synov. Lebo strasne ma to vsetko zaujimalo...Ale to uz predbieham zas udalosti, este sa mozem vratit k prvej noci. Za zmienku stoja dve veci. Tento moj novy kamarat v noci tak chrapal, ze som si myslel, ze som sa dostal naozaj do pekla a boh ma tresta za moj sprosty zivot. Samozrejme celu noc som ani oka nezazmuril a myslim ze susedia z vedlajsich izieb asik tes ne, lebo aj ked tam neboli steny ako na atriakoch, moj kamarat sa naozaj za hlasitost svojho chrapania hanbit nemusel. Druhou vecou, kera stoji za spomenutie je, ako ten typek, co mal na klobase v noci z nicoho nic zacal vydavat zvuky jak nejaky retardovany postihak, zacal sa metat, kopat na posteli a korunu tomu nasadil ked sa z nej zjebal. No ja ked som hento videl, skoro ma slak trafil, ze co sa s nim deje, fakt kebyze nelezim na posteli, tak ma sa tam asik fakt poskladam nacisto vedla neho. Ten chuj chrapajuci sa ani riadne nezobudil, tak som zavolal sestricku, ta dobehla a jej vravim co a ako a ten kkt nie nie nebojte sa mne nic neni..No tak som si pomyslel, v pohode ujo, ked myslis ze to nic nebolo ako ceš, ale od zleho sna to malo veru daleko.. No ale tak svitlo rano a s nim prisiel den D. Pekne som sa postavil, zobral postel so sestrickou a juchu na operacku. Tam som sa prezliekol do toho zeleneho plasta aky poznate len z filmov a uz sa to viezlo. Ked ma uspavali mal som pocit, ze mna asik neuspia alebo uspia na veky, lebo stale tam pridavala tu zbrndu co ma mala uspat a ja som stale bol veselo hore..No ale potom nastastie asik ma teda uspali, lebo som sa len zrazu zobudil na posteli, prikryty pod perinou a sranda ze vyzleceny..Nevem ci sa mi chceli pozret na ftaka alebo co, ale tak predtym som sa doma holil, cize jak sa mi na nho pozerala nejaka pekna doktorka, tak kludne neni problem.. A tak no zaviezli ma na izbu, konecne som si trochen pospal a ked som sa zobudil, kuknem do zrkadla a skoro dalsi infarkt.. Taky monokel jaky som mal, by mi nespravil ani mike tyson keby mi dal ranu. Nechapal som, ci ma tam bili na tej operacke alebo co, ale budis.. Ale zevraj to dopadlo v pohode tak ma celkom upokojili. Medzitym som zistil, ze mam noveho spolubyvajuceho..Opet raz velmi pritazlivy clovek, brucho mal jak zenska co caka 12 storcata. Sice prisiel namiesto toho, co mu to v noci preplo ale hned som vedel ze z toho nic dobreho nemoze vzist. A tak prisla noc a co to.. Ten bruchac zacal tak chrapat, ze ten moj kamos co chrapal prvu noc tam nadaval a bohoval, ako mozu dat takeho cloveka na izbu s inymi ludmi a podobne..Ach mojko keby si ty vedel o sebe.. Samozrejme ze neskor zaspal aj on a tak filharmonia moze ist do koša proti tomu co sa dialo..Nevedel som co mam robit, ci si podrezat zily alebo co a ten cas siel tak neskutocne pomaly ze proste dovidenia..Zo dve hodinky som si aj pozrel nocnu Bratislavu, zo 7 meho poschodia som mal celkom pekny vyhlad. Sem tam ma aj napadlo, ze ake by to asik bolo kebyze skocim dole, ale neodvazil som sa..Co uz no som polepeny bojko. A tak prisiel druhy den, s nim aj doktor, ktory na mna kuka a ze mh mh pekne to je, pekna rana..Som si pomyslel ze ci mu to nejebe nahodou, ale tak racej som sa len na nho pekne usmieval.. Tak cakal ma nadherny den na izbe..Predstavte si lezat 24 hodin na chrbte na rovnej posteli a nemoct zaspat aj ked vam daju tabletky na spanie..Tak presne to som ja zazival az kym neprisla dalsia noc, nezopakovala sa koncert dvoch virtuozov a prosba o smrt od ich posluchaca. Este by som mozno mohol spomenut aj tie dve madarky, co lezali na izbe vedla. Tak im mlela ta papula, pouzivali setky tie ogrcanie slova z toho grc ugrofinskeho jazyka, ze nielen mne ale aj typkovi co mal s nimi izbu z vedlajsej izby z toho islo prepnut. Ten to uz vsak nevydrzal vecer a tak im vypicoval tym dvom nech drzia papule, ze som myslel ze ich tam vyhodi von balkonom.. Ale cos ak sranda musi byt..A tak prisiel dalsi den, doktor povedal ze mozem ist do aleluja, tak som zavolal tatinkovi a naobed som sa uz pekne viezol domov..Samozrejme, ze prvy tyzden doma som ani nevychadzal vonku, lebo som nechcel zbytocne poburit okolie mojim vzhladom, ale na dalsi som to uz nevydrzal a vyzeralo to byt uz celkom v pohode tak som zacal zit normalny zivot kysucana.. Mal som sice naordinovany kludovy rezim, ale predsa som neni stary debo, aby som lezal v posteli cez prazdniny. Tak kazdy den som behal kade tade, tenis, bicykel, futbal a este vela inych prijemnych veci. Uz som si aj myslel, ze to budem mat zahojene, tak som pomaly zacal spriadat plany, ze by som siel na futbal do chorvatska, ale po udalostiach chorvatskych fanusikov na slovensku, kde novy cas pisal o tom ze setkych slovakov v chorvatsku zabiju ako odplatu som mohol ist tak do riti, lebo maminke a tatinkovi viac nebolo treba, stacilo co si precitali v novinach a videlina jojke a markize. Mozem uz len dodat tolko, ze tí co tam isli, si zaplavali v mori, dobre sa ozrali, videli super futbal, maju zazitok na cely zivot a co je sranda, nikomu z nich sa nic nestalo aj ked novy cas pisal, ze ich vsetkych zabiju.. Co sa nepodarilo proti chorvatom, to sa mohlo odcinit na ich srbskych kamosov z Belehradu..Bus na vyjazd zaplateny, odchadza sa v stredu. V nedelu sa zobudim, vstanem z postele, pozrem do zrkadla a skoro dalsi infarkt.. Rana nad okom zapalena, oko ledva otvorene...Ked som sa ukazal maminke, tak nasledoval dalsi poloinfarkt.. Tak potom uz len zilinska nemocnica, antibiotika a dalsi tyzden lezania v postielke..Samozejme, na futbal som nesiel, dalsi zazitok v prdeli.. Uz len cakam, kedy pride moj sudny den, lebo tolko smoly, co sa tyka po zdravotnej stranke, som este v zivote nemal co teraz.. Pri pomysleni, ako ostatni chodili na dovolenky, chodili na pivo, chodili tam a tam a ja som len lezal doma jak bulo, mi bolo vzdy nesmierne veselo..
Ale napriek tymto neprijemnym veciam sa naslo aj zopar pozitiv.. Kysucke Nove Mesto je proste trieda, moji kysucania su proste dementi ako sa patri a s tymito debilmi je mi naozaj dobre a naozaj sa mi moc nechce do sprostej bratislavy aj ked gva je teš silna kava ale skola je skola :(
A v neposlednom rade.. Konecne som nasiel niekoho, koho som tal dlho hladal. Niekoho, kto ma má naozaj rad a nielen ako kamarata :)