Tak prvou takou kauzou by snad mohla byt kauza z prostredia radole... Ako vsetci dobre viete, rad sa valam v postelke, respektive na gauci, vzdy prikryty nejakou dekou alebo perinkou s notebookom pri sebe. Aj tento pekny vecer tomu bolo tak, secko bolo jako ma byt, pohoda tabacik, moje telo regenerovalo po tazkom tyzdni v BA, pokecoval som a popritom som mal zapnutu tv. Ako tak cas plynul, tak len plynul a plynul.. Vsade hlboka tma, ticho, napatie sa dalo krajat nozom. A v tom..............................................................................
.................................................................................
chvilka napatia..................................................................
.................................................................................
.................................................................................
smola, nenapadol ma zadny vrah ani ma neuniesli mimozemstania..sorry.. Ale tak aby ste si nemysleli ze som vas odrbal alebo co a ze sa nic nestalo tak naozaj, nieco sa veru stalo. Konkretne v tom panenskom tichu a raji zrazu zacalo nieco dlho neprerusovane pipat..proste iba piiiiiiiiiiiiiiiiiip... Ked som dosiel na to ze ten zvuk vychadza odniekial inakadial jak z mojej hlavy ( a verte ze nejaku tu chvilku mi to trvalo ) , tak som usudil teda ze moj pocitac je uz hotovy a asik by som ho mal vypnut ..Kedze to stale pipalo a pipalo jak u jeblych, s velkou nevôlou ale predsa, vypol som moj pocitac.. Lenze ten pipot neprestal... Verte mi naozaj som z toho bol zufaly, tak som sa dokonca aj postavil z pod vyhriatej perinky a hladal a hladal povodcu mojho nestastia.. Samozrejme kedze som nic na gauci nenasiel, tak som zas uprel svoj pohlad na pc a skusil som vybrat baterku..samozrejme zadna zmena.. tak som este pekne prilozil ucho tak k baterke ako aj k samotnemu pc bez baterky ale pipanie nevychadzalo ani z jedneho.. V tom zufalstve som sa posadkal teda pekne naspet na gauc a ako som tak premyslal za zvukov pipania, zdvihol som zrak, pozrel na tv a problem bol vyrieseny..Asik vam nemusim vysvetlovat, ze na danej tv stanici proste len skoncil program, mali koniec vysielania, a tak ako vzdy, aj teraz tam drbli tu mrtvu obrazovku a prijemny zvuk. Samozrejme bol som rad ze som konecne prisiel na to, co ten zvuk vydava, ale nic to nemeni na tom, ze pocas tej chvile pipania a hladania zdroja a po tolkych neuspechoch som naozaj zacal pochybovat o sebe, ci som nahodou kompletny a povjem to tak po svoji.. : ci mi to uz nahodou totalne nejebe na tu hlavu...
Teraz zopar slov ku kauze cislo 2, ktora sa odohravala odohrava a asi aj bude odohravat uz v Bratislave. Kedze tento rok mi konecne bolo dopriate spoznat caro byvania na atriakoch, tak pekne pomalicky objavujem, co toto čaro prinasa. Konkretne sa jedna o spolocne hajzle. To, ze ked idem na velku potrebu, sadnem si pekne na hajzlovu desku a pri pocite ze vedla mna ma niekto rovnaky problem jak ja, ze sa snazi vytlacit hovno z rite, ktore ked vytlaci samozrejme neskutocne smrdi jak svina v jeseni, toto vsetko by sa ozeliet dalo.. Ale po tom trapeni, aby som to sproste hovno vysral co najtichsie, bez vselijakych prdov a podobne, aby som tym nepohorsil niekoho vedla, to ze to hovno mi spadne z rite prakticky zopar centimetrov pod rit ( kedze tie hajzle su take specialne ) a tam mi zostane lezat a pri pomysleni na toto vsetko, ze to vysrate hovno je len niekolko cm od mojej rite a hrozi bezprostredny dotyk, s tym uz mam fakt problem... Je jasne, ze to hovno hned splachnem, ale aj ten chvilkovy pocit z bliskosti hovna, to je proste na nezaplatenie..a je jedno, ze je to moje hovno.. Proste je to uplne nechutne, a ten kto vymyslal tie hajzle je asik nejaky pomyleny alebo popripade serie miesto hoven bobky jak kozy...
Len tolkoto som cel, potesit vas zopar pikoskami z mojho kazdodenneho zivota. Tento clanok pisem o pol 2 rano z dovodu cakania na druhú hodinu rannu, kedy musim uziť antibiotika.. Myslim ze zopar z vas uz aj vie dovod, preco zase zerem te besne lieky.. Touto cestou by som sa cel opet raz podakovat najlepsim slovenskym doktorom, ktori mi svojou odbornou pracou skurvili minimalne pol roka z mojho drahocenneho zivota. Naozaj vdaka a tesim sa na nase dalsie spolocne stretnutia, najme na lôžkovom oddeleni v nemocnici v ruzinove, na ktore mam tolko krasnych spomienok..
