Píše sa neviem koľkaty februar, sú pomaly 2 hodiny ráno, ležim na izbe pod perinou a rozjímam.. Naozaj kvalitka večer, taketo emu som už dlho nebol, keď si tu púšťam janka ledeckeho a lenku filipovu a čo je gól je to, že tie ich nesmrteľné zamilované songy sa mi páčia... Inač, skuškove pohoda, prežil som, aj ked som bol zahnaný do kúta a nútený ísť sa učiť prvy x v živote na skúšku domov a tak dobrovoľne znášať maminu klasiku, že nejem, zmenšujem sa, mizne mi mozgová kôra a podobné super veci, bez ktorých by deň na Kysuciach nebol dňom. Aby som ešte uviedol dôvod, že prečo som bol donúteny ísť domov.. Ten je jednoduchy a prozaicky ako vždy.. Smradľavý a chrápajúci spolubývajúci a moje krehké nervy, to proste cez skúškove nešlo k sebe.. Neviem či je to osud, alebo všetci ludia na svete smrdia a chrapu, ale už je to fakt trápne, že ja rok čo rok dostanem nejaké takéto indivíduum. Už dosť, že mam starého hundroša hatoša na izbe ešte aj toto :D ...
Ale o inom som chcel. Ked som tak tu rozjimal predtým, ako som sa rozhodol tento odpad tu vyprodukovať zo mna na „papier“ a bol som silné emu, tak som došiel na takú vec že som veeeeľmi smutný chlapec a nemám nikoho, s kým by som sa o seba mohol podeliť, aj ked by som veľmi chcel... Smutné, že hej ? :( Nedopraju mi tie sudičky, svine jedny.. Ale síce, ked to tak opäť rozjímem nad tymto tu, tak sa možem ešte vzdy podelit o seba s hatošom :D Momentalne by mal byt na tom psychicky dobre, 2 mesiace tu nebol, tak urcite je odo mna oddychnuty.. Uvidime, koľko to tu vydrži pri pohlade na mna, ako si sem tam bucham rukou po hlave ako opica a pri ďalších podobnych uvolnovaniach napätia z tažkých prežitých dní .. Aby som zas nepôsobil moc deprimujúco na vás, dam jednu perličku zo včerajška..a dokonca zo školy z prednášky. Veľmi sa mi ľúbilo, ked péééťo zakašlal a reakcia odvedla na to ROBITUSIIIIN : ))) .. Možno pre niekoho trápne, mňa to ale dosť pobavilo. Z maličkostí sa proste skladá svet..
P.S. hatošovi nevravte, lebo zase bude hundrať
